Digitálne intervencie sú menej intenzívne (nízkoprahové) psychologické intervencie aplikované cez internet prostredníctvom počítačov, mobilných zariadení alebo ďalších digitálnych zariadení, prostredníctvom ktorých je možné využívať svojpomocné (self-help) liečebné a preventívne programy, ako aj terapeutmi moderované (guided self-help) programy alebo kombinované (blended) programy s prvkami osobného kontaktu v rôznych variáciách.

Vedecký výskum dokazuje jednoznačnú efektivitu digitálnych psychologických intervencií pri liečbe depresie, porúch príjmu potravy, panickej poruchy a agorafóbie, generalizovanej úzkostnej poruchy, sociálnej fóbie, obsedantno-kompulzívnej poruchy, posttraumatickej stresovej poruchy a porúch psychiky a správania zapríčinených užívaním návykových látok.

Menej intenzívne (low-intensity) alebo nízkoprahové psychologické intervencie predstavujú medzistupeň medzi primárnou a špecializovanou starostlivosťou o duševné zdravie. Sú založené na psychologických metódach, ktorých efektivita je podporená dôkazmi z vedeckého výskumu (evidence-based methods).

Tieto intervencie obsahujú menej priameho kontaktu s pacientom, predstavujú menšiu záťaž pre zdravotné poisťovne a menšie náklady pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Zároveň zabezpečujú zvýšenie dostupnosti a kvality psychologickej starostlivosti o ľudí s psychickými ochoreniami.

Ich výskum vo svete začal koncom 90tich rokov minulého storočia, na Slovensku si však zatiaľ nenašli uplatnenie.

Podľa výskumných zistení je 6-mesačná prevalencia depresie u obyvateľov Slovenska 40,9%. Medzi študentmi sú nadprahové hodnoty depresie 35,5% a úzkosti 25,5%.

Spomedzi vybraných úzkostných porúch trpí generalizovanou úzkostnou poruchou približne 4% populácie, sociálna fóbia postihuje 1,7%. Špecifickými fóbiami trpí až 51,6% obyvateľstva.

Na Slovensku je u 18,4% obyvateľov pozorovateľný problémový konzum alkoholu, z toho tvorí abúzus 7,4%, a závislosť 11,0%.

Výskumy poukazujú na problémový konzum tabaku, pričom 28,1% obyvateľstva udáva závislosť na tabaku, z toho 13,4% silnú závislosť.

Podľa epidemiologických výskumov sa na Slovensku nelieči až 84% obyvateľov s úzkostnými poruchami, približne 80% trpiacich závislosťou na návykových látkach a 67% trpiacich depresiou.

Duševné poruchy skracujú život v priemere až o 8.5 roka, závažné formy duševných porúch spôsobujú v priemere až o 20 rokov skoršiu úmrtnosť.

Dôsledkom sú významné ekonomické straty ako je práceneschopnosť či nevýkonnosť v práci, invalidizácie a pretrvávajúce utrpenie v podobe úzkosti a depresie ovplyvňujúce tak postihnutých, ako aj ich okolie.

Aktuálny systém poskytovania starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku vytvára obrovské ekonomické zaťaženie. Psychické poruchy v populácii stoja štát ročne približne 2.1 miliardy EUR ročne (2,4 percenta HDP v roku 2019).

Starostlivosť o ľudí trpiacich duševnými ochoreniami je málo dostupná a nedostatočne účinná.

Terapeutické prístupy podporené dôkazmi z vedeckého výskumu nie sú široko dostupné a stále nezískali významné postavenie.

Ich absencia spôsobuje neprimerane vysoké percento predčasného ukončenie liečby (drop-out).

Rovnako máme na Slovensku výrazný nedostatok odborníkov na duševné zdravie. Len pri liečbe depresií a úzkostných porúch je oproti dátam z Európy pozorovateľná medzera 67%.

Zavedenie menej intenzívnych psychologických liečebných postupov a zahájenie digitálnych psychologických intervencií nemá za cieľ nahradiť doteraz fungujúce tradičné liečebné intervencie. Integrácia týchto inovatívnych postupov do praxe má rozšíriť doterajšiu pomoc o efektívne metódy založené na dôkazoch z vedeckého výskumu. Zároveň ponúka možnosť sprístupniť efektívnu pomoc tej populácii na Slovensku, ktorá to najviac potrebuje. 

Dáta z krajín, kde boli menej intenzívne psychologické intervencie zavedené do systému starostlivosti o duševné zdravie potvrdzujú ich jednoznačný ekonomický prínos. Výskum ukazuje, že každé jedno euro, ktoré sa vloží do liečby duševných ochorení sa spoločnosti vráti dvojnásobne. Rovnako je pozorovateľné výrazné zvýšenie kvality života veľkej časti obyvateľstva.

Slovensko by sa zavedením menej intenzívnych liečebných postupov a integráciou digitálnych intervencií do aktuálneho systému poskytovania starostlivosti o duševné zdravie populácie zaradilo medzi krajiny, kde takáto reforma už prebehla. Medzi tieto krajiny patrí napríklad UK, Švédsko, Nórsko, Holandsko, Nemecko, Austrália, atď.